Aké bolo moje prvé obočie? 

Katastrofálne, deštruktívne, otrasnéé. Mám pokračovať? 

Pekne po poriadku.. Prvá otázka je: Aké boli kurzy v roku 2016? 

Také isté ako obočia 🙂 Zlé.. ale len v porovnaní s tými dnešnými. V tom čase, keď to všetko začínalo nikto nevedel ako to po správnosti robiť, čo študentov treba naučiť a niko nevedel spraviť také obočko ako sa robí dnes. 

Kurzy aj obočia síce boli v porovnaní s tými dnešnými tragikomické ale v tej dobe to bolo najlepšie čo sa dalo dostať. 

Boli sme vďačné aj za tých pár obrázkov, z ktorých sme si mali samé vydedukovať ako to robiť, alebo nerobiť správne. 

Učili sme sa v procese.. Trošku na latexe a trošku na klientkách. Keď sa obzerám späť, je mi ich úprimne ľúto. Oni však boli šťastné a spokojné (väčšinou) 🙂 Pretože mali niečo, čo nikto iný v tom období nemal. Tetované chlpy na obočí? WOOW sci-fi 🙂

Všetkým, za minimálne prvý rok a pol som nesmierne vďačná. Oni sú totiž tým, čo ma posúvalo každým dňom ďalej a vďaka čomu som dnes na tomto mieste. Cením si ich odvahu a láskavosť aj keď nie vždy všetko vyšlo podľa našich predstáv

Spomínam si na svoje prvé obočie akoby to bolo včera. Odhodlávala som sa asi mesiac a keď nadišla hodina Há v dni Dé – moja vnútorná nervozita dosahovala vibrácie, ktoré dokáže vyvinúť len raketoplán pri štarte. Moja sebavedomá tvár však nenechávala nič na náhodu a pôsobila, pokiaľ možno extrémne profesionálne. 

Posrala som to. Nie trocha.. ale na plnej čiare.. Ak si neviete predstaviť aké zlé to až bolo:

Pri strúhaní ceruzky na predkresľovanie tvaru sa mi tak triasli ruky, že som si žiletkou rozrezala prst.. na tri štichy. 

Vedľa hlavy klientky som mala rukou písaný manuál asi v takejto podobe: 

Odlíčiť

Vydeznfikovať

… atď

Napísané by bolo… ale, to by som to obočie nemohla vymerať naopak. Nevieš si predstraviť čo je naopak? Zober si, že ,,striešku,, áno, tú najvyššiu časť obočia, ktorá by mala byť pekne klenutá som mala takmer na začiatku. A nebola ani na tej vrchnej strane obočia. Ja som prosím pekne striešku spravila dole.. Kúsok od začiatku.. Nie len vymerala, ale aj vytetovala 🙂 Popri tomto majstrovskom abstraktnom diele mi môj rozrezaný prst v rukavici krvácal tak, že som sa bála rukou hýbať a modlila sa aby tá teplá tekutina obmývajúca moju ruku ostala vo vnútri latexu a nevylilala sa milej klientke pri neopatrnom pohybe cez zápästie rovno na hlavu. 

Bolo to zlé, zrútila som sa a zaprisahala, že toto bol prvý aj posledný pokus. Na druhý deň som samozrejme robila znovu 🙂 Lebo ja sa predsa nikdy nevzdávam (a hlavne mám na kurz požičané peniaze) 

Dnes sa takéto extrémne príhody už nestávajú. Postupne sme zistili ako školiť, čo učiť a najmä ako študentov motivovať a podporiť na ich ceste. K dispozícií je obrovské množstvo nielen platených kurzov, ale aj rôznych webinárov zdarma. Existujú sociálne siete, ktoré sú najvhodnejším prostriedkom na motiváciu. Keď sme začínali my, nikto nerobil pekné obočia.. ani školitelia.. aj tie najviac technicky prepracované sa skladali zo 4roch chlpov na začiatku, 5tich z vrchu, 6tich zo spodu a to bolo celé. Nemali sme inšpiráciu. Takmer neexistoavli ľudia, ktorým by sme sa chceli podobať. Dnes je to iné. Diametrálne. Dnes naopak už nikto nerobí škaredé obočia a na sieťach už pri letmom prerollovaní nájdeme enormné množtvo motivácie a umelcov, ku ktorým vzhliadame

Na kurzoch je poskytovaných asi tak o 98,8% informácií, návodov a motivácie viac, ako bolo pred rokmi. Preto sú dnes študentky skvelé v podstate od začiatku. 

Neľutujem, že som začala v PMU ,,dobe kamennej,,. Bolo síce náročnejšie naučiť sa techniku (inými slovami prestať ženám demolovať tváre) na druhej strane, mám dnes už len vtipné spomienky na začiatky, o ktorých raz môžem rozprávať svojím deťom alebo vnúčatám.. alebo TEBE, ktorá si to dočítala až sem 🙂 

Ďakujem za TVOJU priazeň 

S láskou, 

Vaša M.